26/08/2026
KEDY SA ZAČÍNA PERIMENOPAUZA?
Respektíve kedy sa začala tá moja ani presne neviem. Ale keď som si uvedomila, že "tie" príznaky - výkyvov nálad a obrovských prepadov energie, budenia sa v noci, zníženého libida - nie sú len zo stresu, či rozhádzaných hormónov (čo sa občas stáva), či nevyspatia, ubehlo podľa mňa dobrých 8 rokov. Celých 8 rokov, som to dokázala pripísať všetkému možnému, len nie perimenopauze. Som naučená vnímať svoje telo, aj sa ním zaoberať, ale práve túto tému som mala uloženú, že veď "keď sa začne menštruácia meniť, či haprovať, alebo nejaké návaly tepla". Ale menštruácia sa nemenila a nedostavili sa ani návaly. Takže ak očakávate ako ja, že perimeno majú sprevádzať nejaké všeobecné príznaky a kým ich nemáte, tak to nie je ono, môžte byť veľmi dlho v omyle a nerozumieť sama sebe.
Keď si rekapitulujem, myslím, že okolo veku 40 rokov, tak ako hovoria aj múdre knihy sa u mňa začali prvé príznaky - nočné budenie, častá náladovosť a podráždenosť. Keďže som približne v tom čase urobila zásadný životný krok a vystúpila z bezpečnej pozície zamestnanca do sveta slobodného povolania inštruktora jogy, tak som tieto príznaky vnímala ako prirodzené vyrovnávanie sa tela s nárastom stresu a omnoho vyššou fyzickou záťažou. Raz boli prítomné viac, inokedy menej a tak som sa s nimi nejako zžila. Nespavosť bola fakt na prd, ale skúsenosti z materskej ma zocelili, takže som držala.
Približne po 6tich rokoch od prvých príznakov (teda keď som mala 46r.) prišiel jeden, ktorý sa len tak ignorovať nedal, a to priberanie. Nezmenila som stravu, ani pohybové vzorce, stále som sa rovnako hýbala aj stravovala, ale telo sa jednoducho začalo meniť. Keďže nosím nonstop legíny, tak som si ani toto dlho nevšimla. Najzábavnejšie na tom bolo, že som si len všimla, že sú mi spodné nohavičky nejaké menšie. Namiesto toho, aby som si to spojila s priberaním a s tým, že mi narástol zadok, som si myslela, že sú tie nohavičky obnosené a sprané a je čas na nové. Nakúpila som si rovnakú veľkosť ako dovtedy vždy, krásne "S" (aspoň 10 ks!!!) a doma som bola veľmi prekvapená, že mi nesedeli. Teraz sa na tom musím neskutočne smiať. Tak som si pekne išla namiesto "S" odvážne kúpiť "M". Sedeli, ale len tak, tak... Samozrejme, že o rok som už skončila s "L".
Zároveň s veľkosťou spodných nohavičiek prišlo ďalšie nové zistenie - zväčšujú sa mi prsia. Každý rok...toto je taká dosť nemilá tradícia v našej rodinnej ženskej línii. Keďže moje prsia boli odjakživa dosť veľké, tak toto bolo pre mňa veľmi nepríjemné. od 46 rokov sa mi každý rok o číslo zväčšoval košík. Z košíka "E" som sa dostala na "H". Znamenalo to každý rok nákup nie najlacnejších podprseniek. Keď máte veľké prsia a potrebujete veľké košíky, tak lacná verzia jednoducho neexistuje. A väčšou podprsenkou sa to nerieši - stále vás celý deň tá váha ťahá a tuhnú vám trapézy, lebo aj keď máte kvalitnú a drahú podprsenku, stále to musí držať vaše telo. A samozrejme okrem podprseniek bolo treba aj väčšie topy.
A niekedy minulý rok, keď som mala 48 rokov, a keď sa konečne zmenila aj dynamika mojej menštruácie (intenzívnejšia a o deň kratšia, ale stále úplne dokonale načas) mi to celé došlo. Takže krásnych 8 rokov, som si išla milý, nevedomý príbeh.
Keď som si to celé uvedomila, tak som začala najprv len opatrne vnímať, zhŕňať informácie a skúmať
Na to ako si zlepšiť spánok som prišla sama, keď som zistila, že tretia káva počas dňa je mi navyše. Stačilo sa vnímať a navnímala som, že po nej cítim nie stimuláciu, ale príznaky prestimulovania - napätie v očiach (začala som žmurkať), a zvláštne vnútorné napätie, ktoré mi nebolo príjemné. Keďže nemám disciplínu na úplné vylúčenie kávy, nakúpila som si bezkofeínové verzie a prešla som na 1 doobednú kofeínovú a 1 poobednú bezkofeínovú. Prekvapením bolo, že hneď prvú noc som spala takmer dokonale. Toto ma povzbudilo a v tomto systéme som už pokračovala ďalej. Môj spánok sa zlepšil doslova o 100%. A to som skoro 8 rokov nespala. Pochopila som, že perimenopauzou a zmenou hormónov sa náš nervový systém stáva citlivejším a jedným z príznakov je práve citlivosť na stimulanty. Ak vám po 40tke prišla do života nespavosť, tak sa zamyslite nad kávou, alkoholom (po ňom sa v tejto fáze krásne nekvalitne spí), inými nenápadnými nápojmi ako poobedná matcha, či potravinami a samozrejme mierou stresu, ktorý máte. V prípade prílišného stresu ale už treba naozaj doručiť telu vedomé a pravidelné aktivity spojené s uvoľnením ako meditácia, či akúkoľvek činnosť predstavujúcu relax (wellness, pokojná joga, príroda).
So stravou to u mňa bolo trochu ťažšie. Keďže som na prevažne vegetariánskej (ideálne aj nemliečnej) strave, ale dosť výživnej, tak uchopenie nového konceptu, ktorý zahŕňa oooomnoho viac bielkovín ako som mala, bolo pre mňa náročné. Aby som tomu dala tak veľký priestor ako si to vyžadovalo a mohla experimentovať s receptami (hlavne raňajkové a večerné verzie), tak som do života teda vpustila aj mliečne bielkoviny. Snažím sa ich však vždy keď to ide nahradiť ovčou, či kozou alternatívnou, lebo s kravskou verziou mám etický problém.
Prvé čo som si všimla bolo, že po jedle bývam omnoho sýtejšia a nepotrebujem toľko pojedať počas dňa. Ak sa v správnom bielkovinovom pomere najem, tak aj 4 hodiny vôbec nepocítim, že by som niečo potrebovala zjesť. A zmenšila sa aj chuť na sladké. Ak sa občas stane, že si neviem plnohodnotne takúto stravu zabezpečiť ako napríklad na pobytoch, alebo dovolenkách, tak to hneď pocítim, hneď ma začne prepadávať pojedanie medzi jedlami, alebo prejedanie (telo začne byť pažravé). Stále som ostala v prevažne vegetariánskej strave a dá sa to, funguje to pekne.
No a na záver som si nechala tému pohyb. Pohyb je pre mňa celoživotná láska. Mala som aj obdobie, keď to zo zdravotných dôvodov nešlo (na SŠ a VŠ) a naozaj na to nerada spomínam, ale celý život sa snažím pohybu venovať a milujem to. Vedela som veľmi dobre čo je moja vhodná forma pohybu, či záťaž. Ale zrazu nič z toho nefungovalo. Bez toho, aby som ubrala, telo si robilo svoje. V perimenopauze prichádza moment, keď kvôli hormonálnym zmenám začne ubúdať svalová hmota. Úbytok cca 0,6-1kg ročne!!! To vôbec nie je málo. 1kg svalu spáli v pokoji cca 13 kcal denne. Ak prídeš o 1kg svalov, tvoj bazálny metabolizmus klesne. Strata 1 kg svalov robí za rok prebytok cez 4700 kcal, takže cca +0,6kg tuku. Bez toho, aby si čokoľvek zmenila, len výsledkom hormonálnych zmien! No a keď sa k tomu pridá panika, ktorú väčšina z nás chytí, kalorické deficity (diéty), do ktorých sa vrhneme, nezmyselné intenzívne kardio ako behanie, ak ste dovtedy pravidelne nebehali (toto je naozaj pre ženy po 45tke masaker) a zničujúce preťaženie pri HIIT tréningoch, tak začarovaný kruh je na svete. Pre telo to znamená prílišný nárazový stres (zvýšenie kortizolu), ktorý telo znova nahrádza stavom paniky - omnoho väčším hladom, dlhodobou zvýšenou únavou, nakoniec ani tie tréningy nevládzete, len sa do nich nútite a z dlhodobého hľadiska priberáte omnoho viac ako len 0,6kg, lebo svalová hmota sa nebuduje a telo je príliš vyčerpané.
Pred pol rokom som teda začala inak, vnímavejšie, prekopala prístup k pohybu tak, aby som vedela budovať silu. Nie utrpením, nie činkami (aj keď proti nim nič nemám, len nemusím preklímované fitká), ale cvičeniami, či už s vlastnou váhou, alebo gumovými expandermi, alebo max malými 1kg jednoručkami, ktoré sú svižné, zábavné a max do 30 min. V rámci kardio mi ostáva step aerobic - znova kopec zábavy a aj krásna stimulácia svalov (hlavne v oblasti stehien a zadku, čo je vždy dobrá správa). Pokiaľ sa dá, každý druhý deň mám rýchlu chôdzu (cca 50min) a taktiež každý druhý deň mám svoju ashtanga joga prax pre zachovanie ohybnosti a mobility tela (chrbtica a kĺby to veľmi potrebujú, inak by zatuhli, čo je znova otázka veku, ale dá sa s tým pracovať). Neexistuje deň, kedy sa nehýbem (to bolo aj predtým), ale zásadne som pridala cviky na silu a svaly. A výsledky sa dostavili. Ja sa nevážim už 20 rokov, takže žiadne čísla vám sem dávať nebudem, ale moje telo sa zmenilo, vytvarovalo a ja milujem keď telo má tvar a svaly. Lebo to je zdravé a funkčné telo. Na základe oblečenia viem povedať, že v oblasti pása (brucha), bokov, zadku a stehien išli dole nejaké cm, ale ak pribúdajú a budujú sa svaly, tak je to skôr viditeľné ako merateľné. Ale najdôležitejšie je, že som objavila systém, ktorý je pre mňa novým životným štýlom. Hladovanie a diéty v mojom živote nikdy neboli, na to sa mám veľmi rada. Tak ma potešilo, že len zmena stravy (nie množstvo, ale zloženie) a zmena pohybových impulzov (aj tu v mojom prípade nie množstvo, ale iný pohyb) mi prinieslo znova pochopenie a svetlo do tela. A keďže to, čo žijem, to aj učím, tak určite si toto všetko nenechám len pre seba. A už usilovne pracujem na tom, aby som vám na jeseň mohla priniesť všetky tieto inšpirácie a úžasné know how. Už čoskoro 🙂
S láskou, ivka
08/09/2026
07/09/2026
03/09/2026
03/09/2026
30/08/2026
30/08/2026
29/08/2026
26/08/2026
24/08/2026