ZuzanaFyzio

https://www.postoj.sk/194142/su-povazovani-za-bezproblemovych-ale-v-ich-vnutri-sa-odraza-pocit-neslobody-a-neprijatia

Psychologička o vysokej citlivosti | Sú považovaní za bezproblémových, ale v ich vnútri sa odráža pocit neslobody a neprijatia | Postoj Rozhovor s Kristínou Hroncovou o tom, aké je to byť vysokocitlivým človekom vo svete nastavenom na výkon.

Vedeli ste?

Vedeli ste, že ustráchané myšlienky v našej hlave formujú fyzické štruktúry v našom mozgu? Bolo vedecky dokázané, že naše myšlienky môžu prestavať štruktúru nášho mozgu a aj ovplyvniť našu DNA. Dr. Caroline Leaf (kresťanská neurologička) tvrdí, že 75–98% chorôb (duševných, fyzických a emocionálnych), pramení z našich myšlienok (Caroline Leaf, „You Are What You Think: 75-98% of Mental and Physical Illnesses Come from Our Thought Life!“ Dr. Leaf´s Blog, posted November 30, 2011). Toto je živý dôkaz, že naše telo, myseľ a duch sú navzájom prepojené a neustále sa ovplyvňujú, niekedy aj vážne. Je tu ale jedna dobrá správa – vždy máme možnosť prestavať štruktúru svojho mozgu a aj ovplyvniť našu DNA cez premenu nášho zmýšľania.

Naše telo, myseľ a duch sú tak prepojené, že keď jedno z nich zlyhá, ostatné zlyhajú spolu s ním. Dobrou správou však je, že keď sa uzdraví jedna naša časť, ostatné ju nasledujú.

„Radostné srdce napomáha uzdraveniu, no skľúčený duch vysušuje kosti.“ (17, 22) – Šalamún v Knihe prísloví.
Aj sám Boh nás varuje, že náš zdravotný stav ovplyvňuje aj rozpoloženie našej mysle a stav našich emócií. Boh obdaril každého z nás tvorivou mysľou, no ak nie je myseľ zakotvená v Ježišovi Kristovi, môže nás okrádať o pokoj a radosť. Boh hovorí, že máme dbať na to, aby naše myšlienky boli disciplinované a nevyvyšovali sa nad pravdu a Božie prisľúbenia.

Príliš dramatické, nepretržité, nevítané a nespútané myšlienky môžu byť aj iracionálne myšlienky. Desivé myšlienky typu: „Bolo to znamienko na tvári už predtým? Čo ak je to rakovina?; Mám pocit zovretého hrdla. Čo ak je to alergická reakcia a zomriem?“; alebo: Ak môj manžel mešká cestou z práce domov, premýšľam, ako zareagujem, keď sa pri našich dverách objaví polícia.
Mám veľmi živú predstavivosť a niekedy je to poriadne desivé a niekedy zase úžasný dar. Som za svoju tvorivú myseľ vďačná, no keď ma moje nekontrolované myšlienky oberajú o pokoj, musím sa naučiť ovládať ich...
- zo života a zo zdravotníckeho povolania

Pohyb a svalová hmota

Štúdie ukazujú, že po ôsmich dňoch v posteli ľudia strácali 1 kg svalovej hmoty. A fascinujúce je na tom to, že na to, aby sme ten 1 kg svalovej hmoty získali späť, potrebujeme tri mesiace pravidelného silového tréningu.

Jeden týždeň choroby strávený v posteli si musíme „odmakať“ tromi mesiacmi silového tréningu:

Treba rátať s tým, úbytok svalovej hmoty môže byť značný. U mladých športovcov stačia dva týždne zníženej pohybovej aktivity, málo krokov a žiadne cvičenie a už majú horšie parametre výkonnosti, viac vnútrobrušného tuku a horšiu citlivosť na inzulín. A takto málo stačí aj na nábeh na metabolickú poruchu.

Dlhšia hospitalizácia v nemocnici:

Na niektorých jednotkách intenzívnej starostlivosti začínajú s pacientmi cvičiť ihneď, ako pominie akútna fáza. Fyzioterapeuti s pacientmi napr. „bicyklujú“ nohami či rukami, aby dosiahli vyššiu tepovú frekvenciu. Vyššie tepové frekvencie majú pozitívny vplyv na rekonvalescenciu.

Silový tréning pred hospitalizáciou v nemocnici a rýchlejšia šanca na vyliečenie:

Pomáha nielen silový tréning, ale aj aeróbny tréning. Nazýva sa to prehabilitácia (prerehabilitácia). Robí sa napríklad u onkologických pacientov. Pred tým, než nastúpia na hospitalizáciu a operačný zákrok, zvýši sa ich fyzická (aj psychická) zdatnosť, aby terapiu lepšie znášali. Ak máme lepšiu fyzickú kondíciu a viac svalovej hmoty, máme oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa rýchlejšie sa zregenerujeme. Ak nás v živote postretne hospitalizácia, operácia, onkologická liečba..., rýchlejšie sa zotavíme. Prakticky, ak nás v živote stretne čokoľvek, zvládneme to lepšie.

Pacient s vážnou diagnózou a pohyb:

Prehabilitácia (prerehabilitácia) má rozhodne zmysel a existujú o tom jasné dôkazy. Pacienti, ktorí prejdú prehabilitáciou (prerehabilitáciou), majú napr. menej pooperačných komplikácií a kratší čas hospitalizácie v nemocnici.
- zo života a zo zdravotníckeho povolania

Vedeli ste?

Keď sa ráno prebúdzame alebo keď zaspávame, ľavá mozgová hemisféra – strana logiky, sa prebúdza ako posledná a zaspáva ako prvá. Pravá mozgová hemisféra – strana kreativity, je v tom čase aktívnejšia a ostražitejšia. Preto umelci a spisovatelia odporúčajú zapísať si prvé veci, ktoré nám ráno napadnú, alebo, čo nám napadne v noci.
Keď ľavá mozgová hemisféra zaostáva, môže sa nám šialene rozbehnúť predstavivosť. Pred tým, než zaspíme, spolu s predstavivosťou sa divoko môžu rozbehnúť aj naše emócie. A vtedy sa píšu naše najlepšie vnútorné monológy. A niet tak divu, že v tom čase sú silnejšie aj naše obavy spojené s predstavivosťou.
- zo života a zo zdravotníckeho povolania

Vedeli ste?

Depersonalizácia – je pocit prehnaného uvedomovania si seba samého. Pocit, že ste odpojení od svojho „ja“ spojený s prehnaným uvedomovaním si svojho ja a všetkého naokolo.
Osoba bojujúca s depersonalizáciou cíti každý fyzický vnem, ktorý prežíva jej telo. Uvedomuje si tlkot svojho srdca, svoje dýchanie, uvedomuje si aj žmurkanie, dokonca svoj vlastný hlas, ba aj svoje správanie. Všetko naokolo je akoby zosilnené – zvuky vystupujú do popredia, aj vône a pachy sú silnejšie. Je to akoby pocit, že ste mimo svojho tela.
Najhoršie na tomto pocite prehnaného uvedomovania si seba samého je odcudzenie, ktoré to spôsobuje medzi vami a druhými. Keď sa človek takto cíti, je preňho ťažké byť v prítomnej chvíli. Je náročné naplno sa venovať druhým, keď si prehnane uvedomujete seba samých – od svojho srdca až po svoje správanie.
A vedeli ste, že fyzioterapia a pohybová aktivita má aj v tomto smere svoje opodstatnenie?
„Nemôžete sa prinútiť cítiť inak, ako sa cítite, no môžete sa prinútiť urobiť správnu vec napriek tomu, ako sa cítite.“ (Pearl Sydenstricker Bucková)
- zo života a zo zdravotníckeho povolania

Vedeli ste?

Úrovne nášho bytia sú ako schody, po ktorých možno klesať smerom nadol alebo stúpať smerom nahor.
Existujú 3 úrovne nášho bytia:
1. Tzv. Plytčiny – prchavé myšlienky, ktoré sa v priebehu dňa menia (väčšina z nich je nepodstatná).
2. Tzv. Prostredné časti – túžby a sny (sú oveľa podstatnejšie).
3. Tzv. Hlbiny – volanie, ktoré sa javí ako čosi prvotné a neoddeliteľne spojené s naším bytím (volanie po nádeji, láske a radosti).
- zo života a zo zdravotníckeho povolania

Výživa

Málo sa hovorí o tom, aký duševný chaos vyvoláva cukor, veľké množstvo alkoholu, kofeín a nezdravé jedlá. Zdravé jedlo je nevyhnutne potrebné na vytvorenie výživovej rovnováhy, ako výživa pre mozog a na nastolenie vnútorného pokoja. Zdravé jedlá sú aj pri odrážaní úzkosti a panických atakov veľmi nápomocné.

Počúvajte svoje telo. Mali ste duševne ťažký deň? A čo ste večer predtým alebo poprípade ráno jedli? Všimli ste si napríklad prepojenie medzi pohárom vína večer a úzkosťou, ktorú ste prežívali na druhý deň?
Začnite si dávať pozor na to, aké jedlá vám skutočne pomáhajú a ktoré vám zasa spôsobujú zármutok. Vaše telo vám to napovie samé!

Jedlá a nápoje spôsobujúce úzkosť a panické ataky
Cukor – nadmerné množstvo cukru zabíja myseľ. Nadmerné množstvo cukru nie je dobré pre naše telesné zdravie, no nie je dobré ani pre naše duševné zdravie.
Alkohol – smutná pravda je, že asi 25% ľudí s úzkostnou a depresívnou poruchou zápasí s užívaním návykových látok (Wilson, Don´t Panic, 290). Ešte smutnejšou pravdou je, že alkohol, ktorý sa používa na uľavenie od úzkosti a depresie, v skutočnosti úzkosť a depresiu ešte zhoršuje. Alkohol je sedatívum a môže sa stať ničivou zbraňou. Nielenže je dobré vyhýbať sa alkoholu ako spúšťaču, ale je dobré aj zmenšiť riziko copingového mechanizmu (copingový mechanizmus – psychologický pojem pre mechanizmus zvládania problémov), teda toho, že sa na pitie alkoholu začnete spoliehať a nakoniec si vytvoríte závislosť. Ak s týmto zápasíte, prosím, vyhľadajte odbornú pomoc!
Kofeín – účinky kofeínu môžu pripomínať telesné symptómy srdcového infarktu a duševné symptómy úzkosti, čo môže byť spúšťačom ozajstného panického ataku.

Hydratácia
Dehydratácia je viac prepojená s úzkosťou, než si myslíme. Keď si uchováme telo hydratované, uchováme si myseľ v pokoji a udržíme si „čistú“ hlavu.
Ak máte pocit, že vám je na odpadnutie, je dosť možné, že si len potrebujete dať pohár čistej vody. Dehydratácia môže spôsobiť únavu, búšenie srdca, alebo závraty a všetky tieto symptómy sú aj symptómami panického ataku, ktoré vás môžu doviesť do skutočného panického ataku.
85% mozgu tvorí voda a ak nie je hydratovaný, nemôže fungovať na plný potenciál. Voda síce nevylieči úzkosť, no výrazne zredukuje symptómy panického ataku a pomôže jasnejšie myslieť.
- zo života a zo zdravotníckeho povolania