Emočný kouč Alexander Birčák

Ako uvoľniť emočnú záťaž z minulosti?
Keď človek zažije nejakú šokujúcu udalosť a nezabije ho to, tak by ho to malo posilniť. Lenže to nie je vždy pravda. Niekedy ho to zlomí. Síce žije, ale je slabší ako bol predtým.

To čo ho oslabuje je emočná záťaž z šokujúcej minulosti. Tá záťaž môže byť uložená buď v mysli, alebo v tele.

Emočná záťaž v mysli sa prejavuje v podobe negatívnych myšlienok a negatívnych emócií. Emočná záťaž v tele sa prejavuje v podobe negatívnych pocitov a psychosomatických chorôb. Až za 90% ľudských chorôb stojí stres.

Jeden zo spôsobov, ako uvoľniť emočnú záťaž z minulosti v našom tele je technika Emočného odblokovania. Tá spočíva v tom, že tú emočnú záťaž v tele pomenujeme pomocou svalového testu a pomocou ukončujúcej sugescie ju uvoľníme.

Hneď potom človek prestane cítiť v tele tlak, bolesť, napätie a začne sa cítiť lepšie.

Ak chcete vedieť, či sú vaše problémy spôsobené emočnými blokmi, kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

Čo je na strese najhoršie?
Keď hovoríme o strese, obvykle máme na mysli negatívny stres, alebo tiež distres. Existuje ale aj pozitívny stres – eustres.

Pozitívny stres nás nabudí, dodá nám energiu, zvyšuje naše IQ a kognitívne (poznávacie a rozhodovacie) schopnosti. To zlepšuje našu schopnosť na riešenie úloh a problémov.

Negatívny stres nám odčerpáva energiu, znižuje naše IQ a zhoršuje naše poznávacie a rozhodovacie schopnosti. A pri dlhodobom pôsobení spôsobuje psychosomatické choroby, zhoršuje vzťahy i pracovný výkon.

Predstavte si, že idete na autobus, ste 100 metrov od zastávky a zrazu vidíte, že k zastávke prichádza váš autobus. Ďalší ide o pol hodiny. Čo to urobí s vašim pohybom smerom k zastávke? Predpokladám, že pridáte do kroku, možno aj pobehnete. To je pozitívny stres, ktorý vám energiu dodal.

Dobehli ste do polovice cesty k zastávke a vidíte, že dvere autobusu sa zatvorili a autobus odchádza preč. Čo to urobí s vašim behom k zastávke? Predpokladám, že spomalíte, možno úplne zastanete a možno si spomeniete na nejaké vybrané slová.

Keď ste zistili, že autobus nestihnete, pozitívny stres sa zmenil na negatívny. Odčerpal vám energiu, vyvolal vo vás hnev, možno sa vám aj zatmelo pred očami, rozbolela hlava, dostali ste chuť na cigaretu...

Takých situácií s negatívnym stresom zažívame denne veľa. Ak sa nám tie problémy nakoniec podarí vyriešiť, príde úľava a pocit sebauspokojenia.

Ak sa riešenie nepodarí nájsť, dostávame sa do začarovaného kruhu: Problém sa nám nedarí vyriešiť, to zvyšuje náš negatívny stres, to znižuje naše IQ, odčerpáva našu energiu, znižuje poznávacie a rozhodovacie schopnosti, čím ešte viac klesá naša schopnosť riešiť problém.

Na zlom strese je najhoršie to, že sám o sebe znižuje našu schopnosť vyriešiť ten problém, ktorý v nás ten zlý stres vyvoláva.

A aby to nebolo všetko, mnohí z nás sú naučení svoj stres potláčať. To je dokonalá kombinácia pre ťažký život. Tým, že potlačíme svoje pocity a emócie, tak si ani nie sme vedomí, čo v nás ten stres vlastne vyvoláva.

Skvelým nástrojom na pomenovanie (hlavnej) príčiny nášho stresu je svalový test.

Je to taký detektor lži – keď položíme otázku na Áno/Nie, tak ak je odpoveď na našu otázku „Áno“, naše svaly sú prirodzene napnuté. Ak je odpoveď „Nie“, naše svaly ochabnú, pretože náš mozog sa dostáva do stresu, ktorý energiu odčerpáva.

Pomocou svalového testu vieme pomenovať skryté/potlačené príčiny nášho stresu. A keď ich máme pomenované, potom vieme ten stres pomocou ukončujúcej sugescie uvoľniť.

Ak práve prežívate zložité životné obdobie (vzťahy, zdravie, práca) a nemôžete sa pohnúť z miesta, vtedy je dobré zistiť, či nie ste náhodou emočne zablokovaný stresom. Kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

Ako posilniť svoju Psychickú odolnosť

Našu psychickú odolnosť najviac podkopáva, keď sa v určitých situáciách dejú zlé a nepríjemné veci a my to nedokážeme ovplyvniť. Veľmi zraňujúce to je hlavne vo vzťahoch s inými ľuďmi.

Vtedy je veľmi užitočné uvedomiť si, čo a či vôbec niečo dokážeme v tej situácii ovplyvniť. Pretože psychická odolnosť sa buduje tak, že zmeníme to, čo zmeniť môžeme a čo zmeniť nemôžeme buď opustíme, alebo sa s tým naučíme žiť. Pravidlo Love it, Leave it, Change it.

Takému racionálnemu vyhodnoteniu situácie však bránia naše nereálne očakávania a myšlienkové skreslenia, ktoré celú situáciu zamotávajú.

Ak chcete posilniť svoju psychickú odolnosť, je treba tiež prekonať
negatívne emócie z predchádzajúcich neúspešných pokusov o zmenu. Na to slúžia tri transformačné otázky.

Ak máte pocit, že vaše nervy sú už veľmi napäté a chcete s tým niečo urobiť, začnite s tým, že kliknete h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák. Stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete, aké vážne to s vami je a tiež návod, čo robiť ďalej.

Čo hľadáš, hľadá teba

Steve Jobs začal študovať vysokú školu, ale po prvom semestri dobrovoľne odišiel. Zostal bývať na internáte „načierno“ a chodil len na predmety, ktoré ho zaujímali. Jedným z nich bola kaligrafia.

Keď potom neskôr vytváral Macintosh, bol to prvý počítač, ktorý mal viaceré typy písma, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť.

Keď odišiel zo školy, nemal plán. Robil len to, čo ho fascinovalo – kaligrafiu. A o desať rokov neskôr sa ukázalo, že práve táto „nepraktická“ vec sa stala kľúčom k revolúcii v počítačoch.

Podobne som na tom na prelome tisícročia bol ja. Môj otec už asi päť rokov robil emočného kouča a pomocou emočného odblokovania veľmi pomáhal mne, mame, sestre, aj iným ľuďom.

Potom prišiel môj rozvod, odlúčenie od detí, prepustenie zo zamestnania a smrť otca, ktorý mi predtým veľmi pomáhal. A iní emoční koučovia mi tej situácii nevedeli pomôcť.

Vyh**el som. Vrátil som sa z Prahy na Slovensko, do Kežmarku a tu sa mi nechcelo robiť vôbec nič.

Predtým som sedem rokov študoval na tej istej škole emočného odblokovania v Ostrave ako môj otec, ale nikdy som sa nestal emočným koučom. Nefungoval mi svalový test na pomenovanie emočných blokov, ani ukončujúca sugescia na ich uvoľnenie.

Nevedel som pomôcť ani sám sebe, nie to ešte iným ľuďom. Moja mama a sestra ma ale nasmerovali do ocovej kancelárie s tým, že „netvár sa že ti to nefunguje, veď si študoval rovnakú školu, ako otec“.

Tak som začal chodiť do otcovej kancelárie. Čítal som si tam Biblický slovník od Adolfa Novotného, čítal som si otcove poznámky, čo meral pomocou svalového testu on. Neskôr som sa zoznámil s inými technikami emočného odblokovania stresu. A zrazu to začalo fungovať.

Pozbieral som sa, postavil som sa naspäť na vlastné nohy, začal som robiť emočné odblokovanie pre mamu, sestru aj iných ľudí.

Perzský súfijsky básník Rúmi v 13. storočí povedal „Čo hľadáš, hľadá teba.“ Znamená to, že ak neviete, čo máte robiť, alebo hľadáte niečo konkrétne, to čo hľadáte sa bude snažiť nájsť vás. Buď priamo, alebo skrze okolnosti, ktoré vám ponúknu príležitosť na jeho dosiahnutie.

Emočné odblokovanie bolo pre mňa zaujímavé hneď od začiatku. Kým som ho ale cieľavedome študoval na škole, unikalo mi, nefungovalo mi. Stálo opodiaľ a čakalo. Keď som si o ňom začal iba tak čítať, iba tak skúšať, lebo nič iné ma nebavilo a nič iné som nemusel, tak si ma samo našlo a zmenilo mi život.

Pomocou emočného odblokovania stresu som si po mojom vyh**ení našiel dobrú prácu, dobrú druhú manželku, takto som si usporiadal rozbité vzťahy s príbuznými a prekonal mnohé zdravotné problémy.

Čo hľadáš, hľadá teba. Niekedy netreba robiť nič, iba poobzerať sa okolo seba a vnímať, čo hľadá vás.

Ak práve prežívate zložité životné obdobie (vzťahy, zdravie, práca) a nemôžete sa pohnúť z miesta, vtedy je dobré zistiť, či nie ste náhodou emočne zablokovaný stresom. Kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

Ako som sa uzdravil zo žalúdočných vredov

Môj odchod z domova na vysokú školu bol sprevádzaný silnými bolesťami brucha. Lekári skonštatovali, že mám žalúdočné vredy zo stresu, predpísali mi lieky, prísnu diétu ...a brucho ma aj tak stále bolelo ďalej. Desať rokov v kuse.

Môj otec bol veterinár, materialista, ktorý vždy spoliehal na medicínu. Ale mal schopnosť „čítať“ iných ľudí. Pozrel sa na človeka, alebo na fotografiu a začal rozprávať, čo ten človek zažil, ako sa zachová v určitých situáciách, čo ho trápi...

V 1991 otcovi ponúkli, že by mohol začať študovať na škole emočného odblokovania v Ostrave. Keď sa vrátil z prvého i druhého víkendového stretnutia, len skepticky krútil hlavou a vravel: „Oni si myslia, že vedia liečiť bez liekov.“

Na treťom stretnutí dostal ľadvinový záchvat – s veľkými bolesťami sa mu pohol ľadvinový kameň. Jeho kamarát si všimol, že zhrbený vychádza na chodbu. Vyšiel za ním a pýta sa ho, čo mu je. Otec mu hovorí, nech zavolá záchranku, že to je ľadvinový kameň.

Spolužiak mu na to povedal, že načo, že on mu to upraví (odblokuje). Chvíľu niečo robil, potom mu povedal, nech sa vráti na prednášku a večer že mu to dokončí.

Otec povedal, že mal pocit, že by ho niečo malo bolieť, ale nebolelo. A o desať dní mu v pohode vyšiel obrovský ľadvinový kameň. Keď sa mu pohol ľadvinový kameň pred desiatimi rokmi, strávil dva týždne v nemocnici a pol roka v kúpeľoch, kým sa dal znovu do poriadku.

To, čo urobil jeho spolužiak ho presvedčilo, že emočné odblokovanie funguje.

Keď som počul, ako to pomohlo otcovi, tak som sa hneď objednal na emočné odblokovanie aj ja s mojimi bolesťami brucha. Asi po troch – štyroch odblokovaniach bolesti prestali úplne.

Waw, aj ja to chcem vedieť robiť. A tak som sa do tej istej školy emočného odblokovania zapísal aj ja.

Moje štúdium ale nebolo veľmi úspešné. Ani po siedmich rokoch som nevedel pomocou svalového testu pomenovať emočné bloky a nevedel som ich ani uvoľniť pomocou ukončujúcej sugescie.

Bol som na mnohých úpravách – emočných odblokovaniach, aby mi to začalo fungovať, ale stále nič.

Potom, na prelome tisícročia sa mi život obrátil na hlavu: rozvod, odlúčenie od detí, prepustenie zo zamestnania, a keď som si myslel, že je mi najhoršie – zomrel mi otec. Vyh**el som a nechcelo sa mi robiť vôbec nič. Skúšal som aj emočné odblokovanie u koučov - spolužiakov zo školy, ale nevedeli mi pomôcť.

V Prahe ma už nič nedržalo a tak som sa vrátil naspäť na Slovensko. A práve tu som mal neuveriteľne priaznivé podmienky na to, aby som sa mohol venovať svojmu osobnému rozvoju, aby som mohol študovať nové spôsoby emočného odblokovania stresu.

Študoval som otcove poznámky, jeho spôsoby merania emočných blokov pomocou svalového testu. Začal som ich rozvíjať, objavil som efektívnejšie formy ukončujúcej sugescie. Objavil som príčiny negatívnych emócií, o ktorých sa mojim učiteľom v škole emočného odblokovania v Ostrave ani nesnívalo.

Možno práve prežívate zložité životné obdobie a nemôžete sa pohnúť z miesta. Vtedy je dobré zistiť, či náhodou nemáte emočné bloky. Kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

Detektor lži máte stále so sebou

Polygraf je vedecký prístroj ľudovo označovaný ako detektor lži. Funguje na tom princípe, že testovaný človek je pripojený na prístroje, ktoré merajú jeho telesné reakcie na stres: krvný tlak, pulz, frekvenciu dýchania, chvenie v hlase, vodivosť pokožky a zreničky oka.

Polygrafológ najprv testovanému položí niekoľko otázok, na ktoré je jednoznačná odpoveď Áno, alebo Nie. Pri odpovedi Áno je testovaný v menšom strese, pri odpovedi Nie je vo väčšom strese. Polygraf zaznamenáva práve tie zmeny v hladine stresu testovaného.

Pri rozhovore o téme, kvôli ktorej testovaný podstupuje vyšetrenie na detektore lži kladie polygrafológ testovanému otázky a potom porovnáva jeho telesné reakcie s reakciami na Áno a Nie pri úvodnom testovaní.

Úspešnosť vyšetrenia na detektore lži je cca 95 %.

Detektor lži, ktorý pracuje na rovnakom princípe máme každý z nás vždy so sebou. Volá sa svalový test.

Svalový test funguje tak, že keď si položíme otázku, ktorá v nás vyvoláva nadmerný stres, naše svaly budú ochabnuté. To je odpoveď Nie. Ak si položíme otázku, ktorá nás necháva v pohode, naše svaly budú mať prirodzené napätie – to je odpoveď Áno.

Existuje veľa podôb svalového stestu, niektoré si vyžadujú pomôcky, niektoré viete urobiť bez pomôcok. Najjednoduchšia podoba svalového testu funguje takto: Postavte sa tak, aby vás nič neobmedzovalo ani zpredu, ani zozadu, ani zo strán.

Vyslovte otázku, na ktorú je jednoznačná odpoveď. Napríklad „Mám mentálnu ochranu?“

Ak sa nakloníte vpred, odpoveď je Áno. Ak sa nakloníte dozadu, odpoveď je Nie. Ak zostanete stáť na mieste, prípadne sa budete kolísať, znamená to, že buď je nepresne položená otázka, že tomu testovaniu neveríte, alebo žijete tvrdý život v tvrdých podmienkach.

Kým som robil v Prahe v manažérskych funkciách, tak mi svalový test nefungoval. Bol som príliš konkrétne mysliaci a ovplyvňujúci. A to som 7 rokov chodil do školy emočného odblokovania, kde sme sa pomocou svalového testu učili pomenovávať emočné bloky, aby sme ich potom mohli pomocou ukončujúcej sugescie uvoľniť.

Začalo mi to fungovať až po tom, čo som skončil ako riaditeľ, vyh**el som a vrátil som sa žiť na Slovensko.

Doma sa mi nechcelo robiť vôbec nič, tak som nerobil nič. Po pár týždňoch ma od televízora zodvihla otázka: „Čo som urobil zle, že sa môj mega úspešný život v Prahe zrútil ako domček z karát?“

Začal som znova študovať emočné odblokovanie, začal som merať pomocou svalového testu, začal som používať ukončujúce sugescie a zrazu to začalo fungovať.

Svalový test v podobe naklonenia dopredu / dozadu používam sám pre seba, keď sa neviem pre niečo rozhodnúť.

A tiež ho používam na konzultáciách s mojimi klientami, keď sa ma pýtajú, či majú niečo urobiť, alebo nie. Poprosím ich, aby sa ku mne postavili bokom, položili si ešte raz svoju otázku a z náklonu ich tela vyčítam odpoveď. Potom sa obvykle rozprávame, prečo ich podvedomie odpovedalo Áno/Nie a prečo ich vedomie s tým nesúhlasí.

Ak sa práve nachádzate na nejakej životnej križovatke a potrebujete nájsť správne odpovede, prvým krokom je zistiť, či ste emočne zablokovaní. Kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

V roku 1973 psychológ David Rosenhan publikoval štúdiu, ktorá sa stala jednou z najznepokojivejších epizód v dejinách psychiatrie.

Tvrdil v nej, že osem duševne zdravých ľudí dobrovoľne nastúpilo do psychiatrických nemocníc v Spojených štátoch.

Neboli chorí.

No podľa Rosenhanovej verzie si to za múrmi týchto inštitúcií takmer nikto nevšimol.

Experiment sa začal jednoduchou, no zároveň desivou otázkou: dokáže psychiatrická inštitúcia spoľahlivo rozlíšiť duševné zdravie od duševnej choroby?

Aby to Rosenhan preveril, zhromaždil osem dobrovoľníkov. Úplne obyčajných ľudí: maliara, ženu v domácnosti, pediatra či postgraduálneho študenta.

Podľa publikovanej verzie štúdie všetci uviedli jediný príznak: tvrdili, že počujú hlasy.

Tri neurčité, abstraktné slová:

„Prázdnota.“

„Dutina.“

„Tupý úder.“

A nič viac.

Nepredstierali zvláštne správanie.
Nezveličovali svoje príznaky.
A po hospitalizácii dokonca prestali čokoľvek predstierať.

Správali sa prirodzene.
Boli zdvorilí.
Spolupracovali s personálom.
Žiadali o prepustenie.

Nemocnice sa však s ich prepustením neponáhľali.

Od tej chvíle ich podľa Rosenhana čoraz menej vnímali ako ľudské bytosti a čoraz viac iba ako diagnózy.

Každé celkom bežné gesto mohlo byť nanovo vyložené cez prizmu už raz prisúdenej nálepky.

Písanie poznámok sa menilo na nutkavé správanie.
Prechádzky po chodbách na patologické vyhľadávanie pozornosti.
Prívetivosť na prejav sebakontroly, údajne typickej pre duševnú poruchu.

Siedmim stanovili diagnózu schizofrénie.

Jednému maniodepresívnu psychózu.

Ani jedného z nich neprepustili ako úplne zdravého človeka. Väčšina opustila nemocnicu s diagnózou „schizofrénia v remisii“.

Predsa sa však našli ľudia, ktorí začali tušiť pravdu.

Skutoční pacienti.

Niektorí k nim potichu pristupovali a vraveli, že sa na ostatných nepodobajú. Jedni ich považovali za novinárov. Iní za výskumníkov.

Tí, ktorých systém označoval za chorých, v niektorých prípadoch rozpoznali absurdnosť situácie jasnejšie než odborníci, ktorých úlohou bolo práve takéto rozdiely odhaliť.

Priemerná dĺžka pobytu bola devätnásť dní.

Jeden z dobrovoľníkov strávil v nemocnici päťdesiatdva dní.

Každý ďalší deň iba prehlboval ústrednú otázku výskumu: čo sa stane s človekom vo chvíli, keď mu raz prisúdia diagnózu?

Keď Rosenhan publikoval svoju prácu pod názvom „O zdravom rozume na nezdravých miestach“, vyvolala búrlivú reakciu.

Časť psychiatrickej obce ju prijala s prudkým odporom.

Jedna nemocnica ho dokonca verejne vyzvala: ak k nim pošle ďalších simulantov, bez problémov ich odhalia.

Rosenhan súhlasil.

V nasledujúcich mesiacoch nemocnica oznámila, že identifikovala desiatky falošných pacientov.

Rosenhan tam však neposlal ani jediného človeka.

Ponaučenie sa zdalo priveľmi závažné na to, aby ho bolo možné prehliadnuť.

Štúdia otvorila otázku, do akej miery môžu kontext, očakávania a už stanovená diagnóza ovplyvňovať spôsob, akým vnímame druhého človeka.

Len čo niekto dostane nálepku, hrozí mu, že zostane uväznený v príbehu, z ktorého je takmer nemožné uniknúť.

Aj keď sa správa normálne.
Aj keď hovorí pravdu.
Aj keď je zdravý.

Neskôr sa vierohodnosť Rosenhanovho výskumu stala predmetom vážnych sporov. Novinári aj bádatelia poukazovali na nezrovnalosti v jeho archívoch a na možnosť, že niektoré zverejnené podrobnosti boli skreslené.

Preto je dnes presnejšie čítať tento príbeh nie ako definitívny rozsudok nad psychiatriou, ale ako vplyvnú a zároveň kontroverznú kapitolu v dejinách diagnostiky.

Práve preto však zostáva dôležitý.

Pretože jeho ústredná otázka nestratila nič zo svojej naliehavosti:

Ako často v človeku pred sebou skutočne vidíme človeka —
a ako často iba nálepku, ktorú mu už niekto stihol prisúdiť?

Vnímanie dokáže skresliť realitu azda ešte výraznejšie než samotná choroba.

A niekedy tá najnebezpečnejšia ilúzia nepatrí tým, ktorí pochybujú, ale tým, ktorí sú si priveľmi istí, že majú vždy pravdu.

Ja už žiadne emócie nemám...

Môj 35 ročný kamarát si zapálil už druhú cigaretu a zapil ju energetickým nápojom, keď sme sa rozprávali o tom, ako sa mu (ne)darí v podnikaní.

Pred dvomi rokmi zažil veľmi ťažké obdobie – v priebehu roka mu zomreli strýko, dedo a pred Vianocami babka. Mama mu zomrela už pred desiatimi rokmi, otca nikdy nepoznal, žiadnych súrodencov nemá. Zostal z celej rodiny úplne sám, ako stratená ovca.

Tiež sa mu dlhodobo nedarí vo vzťahoch, už viac rokov je sám, posledný komplikovaný vzťah so ženou končil na pokračovanie a zostala po ňom boľavá rana. Žiadnu ženu teraz radšej nehľadá, aj keď sa cíti veľmi osamelý.

Kamaráti sa mu poženili, nemajú čas, lebo majú iné povinnosti.

Opýtal som sa ho, ako sa s tými životnými otrasmi vyrovnáva. Či si našiel nejakého psychológa, alebo kouča, aby mu pomohol sa s tými negatívnymi emóciami vyrovnať. Veď každá z tých jeho životných udalostí môže vyvolať silné emočné bloky, ktoré človeka veľmi zaťažia.

On na to s trpkým úsmevom odpovedal: „Ja už žiadne emócie nemám. Ja totiž necítim vôbec nič!“

Veľa ľudí si myslí, že sa emočné bloky prejavujú v podobe negatívnych emócií, ako je Hnev, Strach, Ľútosť, pocity Viny, Hanby, Bezmocnosti či Závisti.

Alebo v podobe vnútorného napätia, nespavosti, bolestí či psychosomatických chorôb.

Tretím spôsobom, ako sa prejavujú emočné bloky je práve Emočný Chlad. Je to obranná reakcia ľudskej psychiky na veľmi šokujúce udalosti.

Človeka totiž niekedy natoľko zaplavia negatívne emócie, že to už nemôže vydržať a tak tie emócie radšej potlačí. A to niekedy privedie až k psychickému vyh**eniu.

Sám som zažil také obdobie, keď som sa v priebehu roka rozviedol, prepustili ma zo zamestnania a keď som mal pocit, že je mi najhoršie, tak mi zomrel otec. Vyh**el som.

Navštevoval som s tým emočných koučov, psychológa, kartárku... Nepomohlo to. A to som predtým dlhé roky úspešne využíval emočné odblokovanie. Preto som to emočné odblokovanie študoval 7 rokov na škole emočného odblokovania v Ostrave.

Pravda, štúdium nebolo veľmi úspešné, lebo som nedokázal urobiť emočné odblokovanie ani sám sebe, ani iným ľuďom.

Keď som ale vyh**el, odišiel som zo školy, vrátil som sa z Prahy na Slovensko, do Kežmarku. A tu sa mi nechcelo robiť vôbec nič.

Po troch mesiacoch ma od televízora zodvihla otázka – čo som urobil zle, že sa môj úspešný život v Prahe zrútil ako domček z karát?

A tak som sa pustil do štúdia osobného rozvoja, zvládania stresu a emočného odblokovania. Trvalo to 6 rokov, kým som prišiel, ako na to.

Zoznámil som sa s rôznymi metódami pomenovania a uvoľnenia stresu, objavil som vlastné techniky na uvoľnenie stresu. Prišiel som na to, prečo mi vtedy nevedeli pomôcť kouči z tej školy emočného odblokovania. Tak vznikla metóda EMOD.

Možno práve prežívate obdobie, keď už žiadne emócie nemáte. Alebo prežívate veľa negatívnych emócií. Vtedy je dobré si urobiť Test emočných blokov ktorý odhalí, či za vašimi problémami nie sú potlačené minulé traumy.

Ak vás to zaujíma, kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

3 životné istoty: Dane, Smrť a ...

Veľa ľudí si myslí, že v živote majú iba dve istoty: Dane a Smrť. Zabúdajú však na tretiu istotu, ktorú zažíva úplne každý človek na svete: na Krízu.

Človek od narodenia zažíva rôzne zmeny – narodenie, príchod do škôlky, školy, vzťahy s rodičmi, vrstevníkmi, kolegami, partnerské vzťahy, sobáš, nástup do zamestnania, rodinné udalosti, odchod do dôchodku, smrť blízkych, nehody, choroby, konflikty, svetové dianie...

Niektoré z týchto zmien zvládneme v pohode, ani sa pri tom nezapotíme. Pri niektorých zmenách sa zapotíme, ale zvládneme to. A pri niektorých zmenách sa aj zapotíme, ale vytúžený cieľ nedosiahneme.

Výsledkom takých zaťažkávacích situácií je psychická trauma. Človek urobí niekoľko pokusov situáciu zmeniť a keď sa mu to nepodarí – rezignuje. Tá kríza ho zlomí a človek zostane emočne zablokovaný.

Keď sa na krízu pozrieme konštruktívne, tak zistíme, že každý rast prináša zlyhania. Niet majstra, ktorý by najprv nenarobil kopec chýb, pri ktorých sa naučil svojmu majstrovstvu. Aj malé dieťa musí stokrát spadnúť, kým sa naučí chodiť. A tie pády a učenie ho sprevádzajú celým jeho životom.

Učenie znamená, že sme na začiatku v niečom neskúsení, nezruční, nešikovní a postupom času sa pomocou pokusov - omylov, alebo vedomého učenia zlepšujeme, až sa dopracujeme k hladkému zvládaniu určitej situácie. Dôležité je nevzdať sa a tie psychické traumy (emočné bloky) prekonať.

Áno, niektoré šokujúce veci vo svojom živote možno nezmeníme. Čo ale môžeme zmeniť je náš prístup k tomu. Podľa hesla – Príjmi to, Opusť to, Zmeň to. (Love it, Leave it, Change it).

Pri práci so svojimi koučovacími klientmi som vypozoroval, že ich vzťahové, zdravotné či psychické problémy sú spôsobené jednou, alebo viacerými príčinami – psychickými blokmi:

1. Nevedomosť, ako funguje určitá oblasť ich života.

2. Negatívne myšlienky a emócie, ako je hnev, strach, ľútosť, vina atd.

3. Negatívne pocity v tele, ktoré spôsobujú napätie, bolesti a psychosomatické choroby.

Niekedy si človek myslí, že sa už so všetkými minulými traumami vysporiadal, že už to má za sebou. Akurát ho stále niečo bolí, je stále napätý, v noci nemôže spať, alebo sa mu v živote stále opakuje určitá nepríjemná situácia.

Vtedy je dobré si urobiť Test emočných blokov ktorý odhalí, či za vašimi problémami nie sú potlačené minulé traumy.

Ak vás to zaujíma, kliknite h**e na môj profil Emočný kouč Alexander Birčák, stiahnite si tam Test emočných blokov a za 5 minút sa dozviete odpoveď a tiež návod, čo robiť ďalej.

Manažérske vzdelávanie pre vedúcich veterinárnych správ.

Účastníci sa na praktických cvičeniach naučili odhadovať vnútornú motiváciu iných ľudi, aby s nimi mohli lepšie komunikovať.

Tiež sme si vysvetlili, čo je to “chirurgická krutosť” a ako ju využívať v konfliktných situáciách pri vedení ľudí.