milanholecka

Nie každý dobrý moment musí mať výsledok.

Nemusíš z neho nič vyťažiť.
Nič sa naučiť.
Ani ho premeniť na ďalší splnený bod.

Niekedy stačí byť chvíľu tam, kde práve si.

Bez výkonu.
Bez riešenia toho, čo bude potom.
Bez pocitu, že by si mal/a robiť niečo užitočnejšie.

Ak má systém fungovať dlhodobo, nemôže byť postavený iba na tom, čo zvládneš urobiť.

Musí v ňom zostať miesto aj na život.

🎻 Slovenská filharmónia. Námestie slobody. Jeden z tých dobrých víkendových momentov.

Najhoršie je, že presne takto niekedy fungujeme aj my. 😂

Niečo nám opakovane nevychádza, tak čo urobíme?

Skúsime to znova.
Trochu viac sa snažíme.
Trochu viac zatlačíme.
Veď tentokrát to už predsa musí vyjsť.

A keď nie?

Tak ešte raz. 😂

Pritom možno netreba viac tlačiť.

Možno stačí konečne odhrnúť ten záves.

Kedy si sa naposledy zastavil/a bez toho, aby si už riešil/a, čo bude nasledovať?

Väčšinu dní fungujeme za pochodu.

Jedna vec skončí, druhá začína. Niečo vybavíš, na niečo odpovieš, niekam ideš. A keď sa konečne objaví voľná chvíľa, často ju zaplní telefón, seriál alebo ďalšia vec, ktorú ešte treba dokončiť.

Oddýchneš si možno fyzicky. Ale hlava stále niečo spracúva.

A práve preto podľa mňa nestačí iba „mať voľno“.

Občas potrebuješ priestor, v ktorom nemusíš nič riešiť. Aby si sa na svoj život mohol alebo mohla pozrieť trochu zvonka.

Čo mi posledné týždne funguje?
Čo robím iba preto, že som si na to zvykol/a?
Čomu dávam priveľa času a energie?
A čo mi naopak v živote chýba?

Veľa rozhodnutí robíme priamo uprostred situácie, ktorú sa snažíme vyriešiť.

Pridáme ďalší plán. Zmeníme tréning. Upravíme jedlo. Naplánujeme si ďalší týždeň.

Niekedy však nepotrebuješ hneď ďalšie riešenie.

Najprv potrebuješ dostatočný odstup, aby si vôbec videl/a, čo má zmysel riešiť.

Možno aj preto má občas význam na chvíľu naozaj vypnúť.

Nie od života.

Od neustáleho reagovania.

Ulož si to na chvíľu, keď budeš mať pocit, že potrebuješ zase všetko preplánovať.

Možno viac energie tak skoro nepríde. Čo teda s tým?

Ak sa v noci pravidelne budíš, spánku je málo a cez deň treba zvládnuť prácu, deti, domácnosť a všetko ostatné, čakať na ideálne podmienky môže znamenať čakať veľmi dlho.

To ale neznamená, že treba zatnúť zuby a pridať ďalší náročný plán.

Skús presný opak.

Namiesto troch či štyroch tréningov začni pohybom, ktorý sa zmestí aj do náročného týždňa.

Namiesto snahy jesť od zajtra „dokonale“ si vyber jedno jedlo počas dňa, ktoré vieš mať jednoduché a opakovateľné.

A hlavne si nenastavuj systém podľa toho, koľko energie by si chcel/a mať. Nastav ho podľa toho, koľko jej máš teraz.

Keď príde lepšie obdobie, môžeš pridať.

Ale aj teraz môže existovať malé minimum, ktoré ti pomôže zostať v pohybe a starať sa o seba bez toho, aby sa z toho stala ďalšia povinnosť, ktorú večer nestihneš.

Ak vieš, čo by ti robilo dobre, ale nevieš to dostať do svojho reálneho života, napíš mi ROZHOVOR.

Pozrieme sa na to, čo sa dá nastaviť tak, aby to fungovalo aj počas náročného obdobia.

Možno ti nechýba disciplína. Veď ju používaš každý deň.

Vstaneš, aj keď sa ti nechce. Ideš do práce. Dodržíš, čo si sľúbil/a. Vybavíš povinnosti, postaráš sa o domácnosť a nájdeš čas na veci, ktoré od teba potrebujú ostatní.

Lenže keď príde na pohyb, oddych alebo chvíľu pre seba, zrazu sa spoliehaš na to, že „nejako zostane čas“.

A keď nezostane, ľahko si povieš, že problém je v tvojej disciplíne.

Možno je však problém oveľa jednoduchší.

To, čo musíš urobiť, má v tvojom dni svoje miesto. To, čo potrebuješ ty, často čaká, či na to niečo zostane.

A na konci dňa už často nezostane ani čas, ani energia.

Preto nemusíš začínať tým, že na seba ešte viac zatlačíš.

Skús si radšej položiť jednu otázku:

Kde má v mojom týždni pevné miesto niečo, čo robím pre seba?

Nie keď všetko dokončíš.
Nie keď bude pokojnejší týždeň.
Konkrétne miesto.

Ak vieš, čo by ti robilo dobre, ale v bežnom živote na to stále nezostáva priestor, napíš mi ROZHOVOR.

Pozrieme sa na to, ako to nastaviť tak, aby si nemusel/a každý deň bojovať sám/sama so sebou.

A kedy má prísť rad na teba?

Ráno vstaneš a deň sa prakticky okamžite rozbehne. Práca, deti, domácnosť, telefonáty, správy, nákup a všetky tie malé veci, ktoré jednoducho treba vybaviť.

A tak riešiš jednu vec za druhou.

Pohyb si necháš na neskôr. Oddýchnuť si môžeš večer. Na prechádzku pôjdeš, keď bude chvíľa. A dnes sa predsa dá ísť spať o niečo skôr.

Lenže večer konečne príde a ty už nemáš chuť riešiť vôbec nič.

Tak tréning presunieš na zajtra. Namiesto prechádzky zostaneš na gauči. Ešte chvíľu pozeráš do telefónu a spať ideš zase neskôr, než bol plán.

A ďalší deň sa to celé zopakuje.

Nie preto, že by ti na sebe nezáležalo. Väčšinu dňa jednoducho dostalo prednosť všetko, čo bolo treba urobiť. A to, čo malo byť pre teba, zostalo až na čas, keď už veľa energie nezostávalo.

Práve tu môže byť problém.

Čakáš, že najskôr dokončíš všetko ostatné a až potom príde čas na pohyb, oddych alebo chvíľu pre seba.

Lenže ten priestor nemusí vzniknúť sám. A nemusí to byť ani hodina voľna navyše.

Môže to byť krátka prechádzka počas dňa. Obed bez práce a telefónu. Pohyb skôr, než príde večerná únava. Alebo jednoducho chvíľa, ktorú si nenecháš až na moment, keď už bude všetko ostatné hotové.

Nejde o to pridať si do dňa ďalšie povinnosti a stihnúť ešte viac.

Ide o to, aby medzi všetkým, čo musíš, zostalo počas dňa miesto aj pre teba.

Pretože práca sa vždy nájde. Povinnosti tiež.

Ak budeš na seba čakať až do chvíle, keď bude všetko ostatné hotové, môžeš čakať každý deň.

Ak máš pocit, že vieš, čo by ti robilo dobre, ale v bežnom živote na to stále nezostáva priestor, napíš mi ROZHOVOR.

Pozrieme sa na to, ako to nastaviť tak, aby veci dôležité aj pre teba mali svoje miesto v normálnom dni. Nie iba vtedy, keď ti náhodou zostane čas.

Nie všetko, čo nás vyčerpáva, je práca.

Niekedy nás viac unaví život bez priestoru na zastavenie.

Sme naučení plánovať stretnutia, tréningy, pracovné úlohy či povinnosti. No málokto si rovnako vedome plánuje chvíle, ktoré pomáhajú znovu nabrať kapacitu.

A pritom práve tie často rozhodujú o tom, či zvládneme ďalší týždeň s nadhľadom, alebo budeme len prežívať od víkendu k víkendu.

Pre niekoho je to ranná prechádzka. Pre iného silový tréning. Ticho. Hory. More. Rozhovor s blízkym človekom.

Neexistuje jeden správny spôsob.

Existuje len otázka, ktorú sa oplatí položiť:

Čo pravidelne obnovuje tvoju kapacitu?

Ak na ňu nevieš odpovedať, možno nie je problém v tom, že robíš priveľa. Možno len tvoj systém zabudol na jednu dôležitú súčasť.

Ak chceš postaviť systém, ktorý funguje aj v náročných obdobiach, napíš mi ROZHOVOR.

Vo videu hovorím, že najväčší rozdiel medzi dovolenkou a bežným dňom nie je more ani hotel.

Je to, že si tam konečne dovolíš vypnúť.

Prečo?

Možno preto, že dovolenka pokoj nevytvára.

Len na pár dní odstráni to, čo ti ho počas bežného života berie.

Zrazu nemusíš riešiť desiatky drobných rozhodnutí.

Nikto od teba nechce odpoveď.

Nikto nič nesúri.

A tvoja hlava si po dlhom čase uvedomí, že už nemusí byť stále v strehu.

Preto sa tam cítiš inak.

Nie preto, že si pri mori.

Ale preto, že od teba život na chvíľu prestal niečo chcieť.

Potom sa vrátiš domov.

A pokoj sa postupne vytratí.

Nie preto, že by si zabudol/zabudla oddychovať.

Ale preto, že sa vrátilo všetko, čo ti ho každý deň berie.

Možno preto nehľadáme ďalšiu dovolenku.

Možno len hľadáme spôsob, ako mať viac takýchto chvíľ aj v obyčajnom dni.

Preto verím, že skutočný pokoj by nemal byť odmenou párkrát do roka.

Mal by byť súčasťou bežného života.

👉 Čo je podľa teba tá jedna vec, ktorá ti počas bežného dňa najviac berie pokoj?