MFK Topvar Topoľčany

a v prvoligo- vých súťažiach a aj na reprezentačnom poli tiež pomáhali šíriť dobré meno našej vlasti. Toho roku je to už deväťdesiat rokov odvtedy, čo do koženej futbalovej lopty začali kopať aj chlapci z Topoľčian. Hru okolo rokov 1904 - 1905 do našeho mesta pravdepo-
dobne priniesli najmä študenti, ktorí domov dochádzali hlavne z Trnavy, Bratislavy
a Trenčína a kde sa už futbal v tom čase hral. Prvé futbalové ihriská vznikli spontánne
na brehoch okolo rieky Nitry a ďalej v priestoroch, kde dnes stoja budovy Tríbečského múzea, Domu opatrovateľskej služby a internát SOU. V roku 1912 v jarných mesiacoch v Topoľčanoch vznikol prvý futbalový oddiel
s pevnou organizáciou a zastrešoval ho športový klub NLTE (Nagy Tapolcsanyi labda- rúgo és tenisz egylet). V roku 1913 sa topoľčiansky futbal osamostatnil
a pod názvom NSK (Nagytapolcsányi sport kör) sa na veľkej ploche jarmočniska prezentoval tak, že pilot Ondrej Kvas z Urmína pri Nitre predviedol na vtedajšie po-
mery nevídaný technický div, keď vzlietol na svojom lietadle do výšky 50 metrov,
obletel ihrisko a pristál. Táto senzácia prilákala asi 3000 divákov, ktorí prirodzene
zostali aj na futbal. V roku 1914 hral NSK v Nových Zámkoch a za stavu 0:1 pre Topoľčany bol zápas
ešte pred koncom prvého polčasu prerušený a nedokončený pretože došla správa
o zavraždení následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda. sve-
tovej vojny športový život v Topoľčanoch takmer úplne prestal. V medzivojnovom období treba spomenúť vznik futbalových klubov TTC (Tapolcsá-
nyi Torna Club), ktorý sa po vnútorných rozporoch rozpadol a na prahu novovzniknutej ČSR bola založená Robotnícka telovýchovná jednota. V rokoch 1920 - 1923 vyvíjal
aktívnu činnosť i futbalový oddiel Makkabi Topoľčany, ktorý vychoval veľa talentova- ných hráčov. Roztrieštenosť hráčskej základne najskôr v roku 1921 vyústila k založeniu Športového klubu Topoľčany (ŠK) a neskôr, v roku 1923, vznikla telovýchovná jednota AC SPARTA a v polovici dvadsiatych rokov Rudá hviezda Topoľčany. Po ich zániku v ro- ku 1929 začala svoju činnosť nová telovýchovná jednota pod názvom Atletický club Juventus Topoľčany, ktorého zakladatelia na čele s dôstojným pánom kaplánom Tomášom Kováčom dostali povolenie od slávneho talianskeho Juventusu Turín niesť jeho honosné meno. Dôstojný pán v roku 1933 vydobyl od vrchnosti cirkevný pozemok na ihrisko situované v dnešnom futbalovom štadióne. Takže na začiatku tridsiatych rokov boli v Topoľčanoch dva futbalové kluby: ŠK na čele s predsedom Havlíčkom, podpredsedom V. Markom a tajomníkom Š. Kopeckým a populárnym trénerom Frantom Hojerom, bývalým reprezentantom ČSR a AC Juventus na čele so Štefanom Divišom. V tomto období začali aj prvé rivalské duely "žochárov" a "trogárov", ktorých typickou črtou bola veľká túžba po víťazstve svojho mužstva. Tu niekde sa sformovalo veľké lokálpatriotstvo fanúšikov, priaznivcov, mecenášov a dobrovoľných funkcionárov
topoľčianskeho futbalu. V tomto čase, v roku 1937, si naši chlapci vybojovali účasť
v najvyššej futbalovej súťaži - Slovenskej-podkarpatskoruskej divízii, kde naše mužstvo hralo s mužstvami zo Žiliny, Trenčína, Komárna, Bratislavy, Nových Zámkov, Trnavy, Zvolena, Fiľakova, Lučenca a Vrútok. Na jeseň roku 1938 sa majstrovské súťaže nedo- hrali, pretože sa blížil prízrak vojny čo veľmi vplývalo na aktivitu funkcionárov i hráčov. Východisko z krízy vtedajší funkcionári našli v zlúčení klubov ŠK a AC Juventus a tak sa 2. februára 1939 dohodli na spoločnom názve AŠC Juventus a jeho predsedom sa stal Ľ. Čáp. Následne v júni valné zhromaždenie prijalo nový názov Telovýchovný spolok (TS) Topoľčany. Účinkovanie v slovenskej lige nemalo dlhý priebeh a Topoľčany na za- čiatku druhej svetovej vojny vypadli do divízie. Po skončení vojny v Topoľčanoch opäť ožil futbal. V povojnovom vývoji topoľčiansky futbal zažil viacej vzostupov aj pádov. Treba spomenúť rok 1949, kedy sme mali veľmi silné mužstvo, ktoré hralo v najvyššej slovenskej súťaži (tzv. D-súťaž). O rok neskôr, v roku 1950, sme hrali II. celoštátnu futbalovú ligu, kde sme skončili na lichotivom 7. mieste. V roku 1951 sa Topoľčany ocitli vo finále o postup do prvej ligy. Súperom bola Trnava. Vo futbalovom hľadisku sa tiesnilo 12 000 fanúšikov, ktorí dúfali v postup našich do 1. ligy. Žiaľ Trnava vyhrala 5:1 a postúpila do najvyššej súťaže. Aj napriek tomu možno rok 1951 označiť za naj- efektívnejší v celej dovtedajšej histórii topoľčianskeho futbalu. Mužstvo v zostave Belluš, Krajčovič, Opoldus, Schottert, Kmeťo, R.Ducký, Š. Mondok, Peterka, Kochan, Podmanický, Knapp, Gálik, Ferenčík a Š. Ducký zohralo 56 zápasov, nastrielalo 209 gólov, z toho Gálik 60, Knapp a Podmanický po 36, Kochan 33 a Ferenčík 32 gólov. Na rok 1952 pripadalo 40. výročie založenia organizovaného futbalu v Topoľčanoch. Oficiálne oslavy sa nekonali. Predseda futbalového oddielu populárny Vratislav Kotrba bol však mimoriadne spokojný s úrovňou futbalu, pretože všetky celky dobre obstáli
v majstrovskej a krajských súťažiach. V lete 1952 prevzal prípravu mužstva Topoľčian známy futbalový internacionál a osobnosť medzi trénermi Leopold "Jim" Šťastný z Bra-
tislavy, ktorý pripravoval mužstvo v kvalifikácii na postup do 1. ligy. V prvom kvalifi- kačnom zápase proti Odeve Trenčín, majstrovi Bratislavského kraja, sme vyhrali 5:2
a po ďalších víťazstvách nad Opatovou a Vranovom sme náš postup do 1. ligy zápasom v Ružomberku zavŕšili víťazstvom 1:0 nad Magnezitkou Ťahanovce. Víťazmi ostatných skupín sa stali Dynamo Slávia Praha, Kolora Liberec a Zbrojovka Brno. Vinou organizač- ných zmien v telovýchove, kedy vzniklo dvanásť nových dobrovoľných športových orga- nizácií (DŠO) naše mužstvo do prvej ligy nezaradili a za zeleným stolom sa rozhodlo, že Topoľčany budú hrať krajskú súťaž. To bola veľká rana pre futbalistov, funkcionárov
i tisíce fanúšikov topoľčianskeho futbalu. I napriek tomu v jesennej pohárovej súťaži ukázalo kam topoľčiansky futbal patrí. Postupne sme porazili Čadcu 2:0, Piesok 5:2, Sninu 11:0, Kráľové Pole 3:1, Plzeň 4:0, Hradec Králové 2:1 a získali sme cennú pohá- rovú trofej. V tomto období vynikajúco reprezentovali topoľčiansky futbal i dorastenci, ktorého základ tvorili výborní žiaci: Lacika, Kohút, Maťaš, bratia Frištákovci, Dubný, Ölvecký, Haluza, Lisý, Šípoš, Volanský a iní. V tomto období v celoslovenskom kole športových hier mládeže títo chlapci zdolali Zvolen 1:0, Bratislavu 3:2. V roku 1954 hral Spartak Topoľčany v B-skupine futbalovej súťaže. V tejto súťaži
Topoľčany obstáli veľmi dobre, pričom v tabuľke obsadili 3. miesto hneď za Spartakom
Trnava a Rudou hvězdou Brno pred Gottwaldovom, Vítkovcami, Prostějovom,Spartakom Košice, Opatovou, Ružomberkom a Vranovom. Vtedy nás od postupu delili dva body a
v súťaži sme sa vyrovnali takým súperom akými boli RH Brno (porazili sme ich na vlas- tnej pôde pred 20 000 divákmi 5:1) a Vítkovice, ktoré sme na ich štadióne porazili 4:3. Za naše mužstvo v tomto čase stabilne hrávali: Bobok, Krajčovič, J. Marko, Skyva, Ko- chan, Schuchmann, Kohút, Š. Ducký, Podmanický, Gálik, Ferenčík a Rybanský. Po tomto nastalo ďalšie obdobie vzostupov a pádov. Popri obmene hráčov a tréne- rov sa obmieňal aj funkcionársky aktív. Významné sú mená: Jozef Mokoš, Ladislav Rada, Imrich Hermann, Rudolf Hlásny, Jozef Göndöcs, Ján Filipeje, František Bobošík, Karol Cápay, Ján Záborský, Jozef Valko, Ján Turbek, Teodor Bilík, Rudolf Remiš, Michal Vestenický, Vincent Trnka, Ján Kmotorka, Ladislav Daňo, Štefan Streicher, Štefan Novotný, Anton Rybanský a iní. Na trénerskej lavičke sa vystriedali Vojtech Schottert, František Skyva, Ján Vančo, Jozef Marko - najskôr reprezentant a neskorší tréner Národného mužstva Československa a ďalší. Nezmazateľným spôsobom sa do pove- domia mnohých hráčov, funkcionárov a fanúšikov zapísal Vojtech Schottert, učiteľ, futbalista, tréner a neúnavný objaviteľ a vychovávateľ desiatok futbalových talentov. Vďační pamätníci na jeho počesť neskôr pomenovali futbalový štadión v Topoľčanoch jeho menom. Zatiaľ čo futbalové mužstvá v tomto období prekonávali zmeny vo vedení futbalového oddielu a aj na trénerskej lavičke a postupne upadali do divízneho prieme- ru, aj navzdory tomu v Topoľčanoch vyrástlo mnoho talentovaných hráčov, ktorí sa uplatnili v ligových celkoch. Do prvej generácie treba započítať takých futbalistov akými boli: Farský, Grman, Švajlen, Obert, J.Gerhát, Zigo, Kráľ, Schwarz, Daňo, Farkaš. Po nich nasledovali: Jurkemik, J. Novotný, D. Herda, Bizoň, Barát, Goga, Paliatka, Čerešník, Bojkovský, Strapek, Ekhardt, Babčan, Varga, Jakubička, Uškovič, R.Ducký
a iní. Čo meno to slovenský futbalový pojem. Bolo také obdobie, keď z extopoľčancov bolo možné zastaviť dve prvoligové mužstvá aj s náhradníkmi, zatiaľ čo futbal v Topoľ- čanoch prežíval krízu. Na začiatku osemdesiatych rokov bol zvolený nový výbor pod
vedením Ľudovíta Dušu, tajomníkom sa stal Jozef Urban a začala koncepčná prestavba mužstva. Veľmi dobre si viedli i mládežnícke mužstvá pod vedením Š. Daňu, A. Mallu, T. Marku, D. Jakubičku, M. Hlásneho a medzi prvoligovú elitu sa zaslúžene pod vedením Jána Ölveckého vrátil dorast. Postupom do II. SNL sa Topoľčany neubránili ďalšiemu odchodu talentovaných hráčov (Klejch, Varga, Fiantok) a tak sa stalo, že topoľčiansky futbal sa znovu dostal do krízy zapríčinenej najmä nedostatkom financií. V tomto stave zastihli topoľčiansky futbal oslavy 80. výročia založenia futbalového
oddielu. Rozpory a nezrovnalosti vyvrcholili vo vedení vtedajšej Telovýchovnej jednoty (TJ) 4. septembra 1992 zvolaním mimoriadnej konferencie a valného zhromaždenia. Výsledkom bolo postupné upokojenie situácie, futbal sa v Topoľčanoch hral ďalej a
skončili sme v tabuľke II. SNL na 9. Postupne však futbalisti poľavovali vo svo- jich výkonoch, čo sa prejavilo vo výsledkoch - Topoľčany sa ocitli na poslednom mieste vo IV. lige. V tomto období nastáva nový zlom a za aktívnej pomoci primátora mesta Ing. Pavla Segeša sa našlo východisko a do vedenia topoľčianskeho futbalu sa podarilo získať ozajstných obetavcov. Prelomovou sa stala členská schôdza konaná 19. septem-
bra 1995, kedy okrem prijatia nového názvu klubu - klub sa premenoval na Mestský futbalový klub (MFK) Topoľčany - do čela klubu nastúpil odchovanec topoľčianskeho futbalu a niekdajší juniorský reprezentant Československa Ing. Marián Kňaze, podpredsedom sa stal Dr. Marián Kobela, členmi vedenia sa stali: Ján Ölvecký, Ing. Ľudovít Štros, Jozef Krchňavý, Ing. Peter Žembera, Ing. arch. Otto Hodál a sekretárom bol Dr. Martin Drgoňa. Trénovanie prevzal Mgr. Milan Bilik, dlhoročný úspešný mládež- nícky tréner. V nastávajúcom ročníku 1996/1997 do kádra hráčov pribudli posily z to- poľčianskej vojenskej posádky, do názvu klubu pribudla skratka Vojenská telovýchovná jednota (VTJ), trénerskej taktovky sa ujal Miroslav Gerhát, odchovanec z Topoľčian
a mužstvo v zložení: Ľ. Teplanský, J. Bačík, L.Krajčík, A. Hippik, R. Masný, M. Buday, M. Hrutka, A. Lazreg, M. Breška, M. Galbo, M. Lištiak, I. Kováč, E. Ježík, J. Stalmašek, P. Sedúch, M. Pavlovič a R. Jakubička vybojovalo postup do III. V sezóne 1999 -
- 2000, po dlhých 35 rokoch, bolo toto úspešné ťaženie pod trénerským vedením od- chovanca topoľčianskeho futbalu Mariána Novotného, zavŕšené postupom do II. ce- loštátnej ligy. O tento historický úspech sa zaslúžili títo hráči: T. Mráz, P. Benca, R. Štros, J. Zubek, R. Mokráň, M. Hrutka, M. Bartošek, R. Nemčický, M. Belák, I. Hricko,
F. Chromek, I. Kováč, M. Buday, R. Masný, L. Krajčík, A. Hippík, Ľ. Tep- lanský a kapitán M. Gluch. V 90 - ročnej histórii účinkovania futbalového oddielu v Topoľčanoch sa odohralo
veľa významných udalostí, ktoré šírili a doposiaľ šíria dobré meno mesta Topoľčany. O toto sa zaslúžilo oveľa viac osobností ako je možné vymenovať v tomto stručnom zozname udalostí spojených s históriou topoľčianskeho futbalu.